História
O Chvojničanoch sa hovorí, že sú potomkovia členov Bratskej jednoty, ktorí sa po Bielo horskej bitke usadili na kopaniciach a podobne ako habáni-anabaptisti, ktorí pod tlakom prenasledovania našli svoj domov a ochranu v blízkom Sobotišti. Chvojničania boli evanjelici a chodievali do kostola spolu s evanjelikmi z Častkova a zo Sobotišťa. Okolo roku 1988 sa častkovskí evanjelici oddelili od Sobotišťa a postavili si vlastný kostol. Chvojničanov násilne pridelili do ev.a.v. cirkvi v Častkove. S týmto rozhodnutím celá Chvojnica nesúhlasila a hľadala iné riešenie. Prestali chodiť do kostola a čítali si bibliu po domoch. Potom, ako Chvojničanom poradil evanjelický farár zo Senice , že v Bratislave majú zhromaždenie baptisti, chvojničania nemeškali a poslali do Prešporka svoju delegáciu pod vedením Pavla Vojteka. Druhá verzia hovorí, že sa chvojničania boli sťažovať u biskupa v Bratislave a od jeho slúžky sa dozvedeli o baptistoch. V Bratislave sa mali vypytovať na baptistov až našli človeka , ktorý ich zaviedol na Blumentálsku ulicu, kde ich bratia srdečne privítali. Prítomného kazateľa Meeresa požiadali aby prišiel do Chvojnice čo sa aj 28. 11 1889 stalo. Na prvé zhromaždenie prišlo toľko ľudí, že sa nezmestili do Vojtekovho domu. Po skončení nadšeného svedectva brata Meereisa vystúpil Pavol Vojtek a menom všetkých tlmočil želanie, že chcú byť pokrstení. V nasledujúcich mesiacoch navštívil brat Meereis Chvojnicu niekoľko krát. V historický deň 28.7.1890 sa v riečke Chvojnica vykonal prvý krst. Začiatky baptistickej práce na Chvojnici boli spojené s protivenstvom i prenasledovaním . Napriek tomu sa bratia rozhodli postaviť modlitebňu. Slávnostné otvorenie bolo 22. 9. 1895.
Dnes je Chvojnica stanicou bratislavského zboru.